Taliansko – mesto Brugherio, mesto, kde sme hrali ďalší zahraničný turnaj, mesto, ktoré sme navštívili i minulý rok. Vycestovali sme plní očakávania, či obhájime prvé miesto z minulého roka. Hrali sme v tej istej hale, prostredie pre nás známe. Po príchode a ubytovaní sme si boli  obzrieť zápas súperov, s ktorým sme mali odohrať  zápasy.

Mladšie hráčky odohrali päť zápasov, staršie dva, ale už v náročnejšej kategórii – ženy.

Ohľadom  žien som bola spokojná s tým, o akú kategóriu sa jedná, pretože dievčatá si mohli dobre zahrať a nabrať nové skúsenosti. Prvý zápas bol nabitý emóciami, chuťou hrať volejbal, tretí set bol ukážkou i pekných volejbalových výmen. Do druhého  zápasu asi nastúpilo iné družstvo. Keby sme hrali to, čo predchádzajúci zápas, mali by talianky čo robiť, aby vyhrali. Naše dievčatá sa úplne stratili z ihriska, nežili, nehrali, odpalovali príjem a o smečoch ani nehovorím. Zápas sme zaslúžene prehrali, ale čo mňa teší, zažili rýchly, útočný volejbal.

Mladšie hráčky mali náročnejší program, v jeden deň dva zápasy a druhý deň tri. Výkon bol kolísavý, nesústredený, ale naučili sme sa zápasy hrať až do konca, ba mnohé sme v koncovke otočili a dohrali do víťazného konca. V obidvoch kategóriách sme skončili na treťom mieste.

Napriek tomu treba dievčatá pochváliť za bojovnosť a reprezentovanie klubu MVK Frigolog a Slovenskej republiky.

Mne ako „zdravoťáčke“  sa zápasy páčili, ale ako som už zvyknutá, raz to išlo, raz nie.  Dievčatá predvádzali pekné, ale neustálené výkony po celý turnaj.

Piatok dopoludnia sme dievčatá  zobrali na malý výlet do Milána, kde sa v sobotu konala Liga majstrov. Priamo v strede Milána si mohli obzrieť nádherný pohár, ktorý obdivovali veľké davy turistov. Popozerali sme si pamiatky a najväčšie prekvapenie pre mňa bolo, keď sme stretli malých futbalistov – Slovan Bratislava.  Na pamiatku sme si spravili spoločnú fotografiu.

Touto cestou ďakujem sponzorom i organizátorom za možnosť zúčastniť sa tohto turnaja.